 |
 |
História |
|
Osídlenie územia súčasného Tatárskej
republiky sa začalo v paleolite (asi pred 100 tis.
rokmi). Prvý štát - Volžské Bulharsko - vzniklo
koncom IX. a zač. X. storčia a dlhú dobu bolo jediným
rozvinutým štátnym útvarom na východe Európy. V
roku 1236 Bulharsko dobyli mongolské vojská a stalo sa
súčasťou turko-tatárskej ríše štátu - Zlatá
Horda. Rozpad Zlatej Hordy mal za násladok vytvorenie
viacerých nových útvarov, vrátane Kazanského
chánstva, v ktorom ďalej prežívali etnické,
jazykové, regionálne, kultúrne a obchodno -
ekonomické tradície Volžského Bulharska a Zlatej
Hordy. V dôsledku série vojen vrátane dobytia Kazane
r. 1552, Kazanské chánstvo bolo pripojené k Rusku.
Napriek tomu Kazaň bola i naďalej náboženským a
kultúrnym centrom moslimov žijúcich na srednom
Povolží. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 vznikla Tatátska autonómna sovietska socialistická republika (1920). 30. augusta 1990 Najvyšší soviet Tatarstanu prijal Deklaráciu o štátnej suverenite Tatarstanu, ktoré potvrdilo referendum v marci 1992. V súlade s ústavou, prijatou 6. 11. 1992, je Republika Tatarstan suverénny štát, subjekt medzinárodného práva, asociovaný s Ruskou federáciou na základe Zmluvy o vzájomnom delegovaní plných právomocí. Od konca VII. stor. prevažujúcim obyvateľstvom na území Tatarstanu sú turkotatári a neskôr ich potomkovia - Tatári. V procese mnohostáročných kontaktov s Ruskom sa odohráva i vzájomné ovplynňovanie kultúrnej, jazykovej a iných sfér medzi Tatármi a Rusmi. Tatári prebrali od Rusov kultúru poľnohospodárstva, spôsob dedinského osídlenia, niektoré remeslá a Rusi od Tatárov také kultúrne výdobytky ako poštová služba a sčítanie ľudu. Určitá časť ruskej šlachty má tatársky pôvod. |